Hlavonožce (trieda Cephalopoda)sú velmi pohyblivé dravé mäkkýše,ktoré majú nohu rozdelenú na niekolko chápadiel rozmiestnených pri ústach a pokrytých prísavkami.V súčasnosti žije približne 600 druhov hlavonožcov,pričom všetky sú morské.Nemajú vonkajšiu schránku,plášť im však vystužuje rohovinová vápenatá doštička,ktorá sa nesprávne nazýva sépiová kosť.Túto vnútornú oporu možno často nájsť vyplavenú na pláži.Jestvuje však aj jedna vínimka -lodienka(Nautilus),ktorá si zachovala zvláštnu vonkajšiu schránku.Rastie rovnako ako jej predchodcovia -buduje si nové a nové komôrky a nahrádza v nich vodu plynom,aby si udržala primeraný vztlak.Hlavonožce majú velké oči a velmi silné rohovinové zobákovité čeluste.Slinné žlazy vylučujú jed,ktorý korisť rýchlo omráči.
Reaktívny pohon
Hlavonožce majú telo obklopené velmi hrubým svalnatým plášťom.Plášťová dutina ústi navonok trubicovitou nálevkou a niekolkými ďalšími otvormi.Rýchlymi kontrakciami plášťa hlavonožce prudko vypudzujú vodu cez nálevku a takto sa reaktívnym pohonom pohybujú.Zväčša sa pohybujú dozadu,rozličným smerovaním nálevky sa však môžu pohybovať aj inými smermi.Väčšina drohov môže v ohrození vypustiť z osobitného vaku tmavú tekutinu nazývanú aj atrament.Tekutina vytvorí vo vode tmavý oblak,ktorý zmätie nepriatela.Chvílu zahávania využije hlavonožec na útek.Hlavonožce sa vyznačujú aj vynikajúcimi schopnosťami meniť sfarbenie,a prispôsobovať sa tak okoliu.Farbozmena je riadená priamo nervovou sústavou,preto je rýchla a vyznačuje sa udivujúcou premenlivosťou kresieb.Mimoriadne vyvinutú schopnosť farbozmeny majú sépie.Všetky hlavonožce majú oddelené pohlavie a pre mnohé druhy je charakteristické zložité dvorenie.Hlavonožce sa živia rozličnými druhmi rýb a kôrovcov,najmä krabmi a krevetami.Patria madzi ne najväčšie bezstavovce,hoci niektoré druhy sú pomerne malé.Napriek zlej povesti je väčšina z nich neškodná.
Sépia lekárska
Sepia officinalis
Čelaď Sepiidae
Dlžka 30cm.Má ploché ovalné telo s ôsmimi kratšími a dvoma dlhšími ramenami,ktoré vystreluje za krevetami a inou korisťou.Zdržiava sa blízko dna nad holým pieskom alebo nad vegetáciou.Pri plávaní sa poháňa buď reaktívnym pohonom(keď pláva rýchlo),alebo vlnením plutvového lemu.Jej vnútornú oporu často nájsť vyplávanú na brehu.Okrem sépie lekárskej jestvuje aj niekolko ďalších podobných druhov.
Rozpätie ramien môže merať až 3m,zvyčajne je však ovela menšia s ramenami dlhými najviac 50cm.Má vakovité telo s ôsmimi ramenami na ktorých má dva rady prísaviek.Je plachá a často sa skrýva v štrbinách pri morskom dne,odkial vyráža za korisťou,ktorou sú najčastejšie kôrovce a ryby.Pri neopatrnej manipulácii vo vode môže bolestivo pohrýzť.Vyskyteje sa najmä v teplejších moriach po Lamanšský prieliv.
Kalmar obyčajný
Logilo vulgaris
Čelaď Loliginidae
Dlžka 50cm.Má valcovité telo kopijovitým plutvovým lemom.Je vyzbrojený ôsmimi kratšími a dvoma dlhšími ramenami,ktorýmo chytá korisť.Zdržiava sa v krdloch,často blízko pri hladine.Živí sa prevažne rybami.Má množstvo podobných príbuzných druhov.Severný okraj jeho areálu rozšírenia sa nachádza pri holandskom pobreží.
