Delfíny

Delfíny patria spolu s veľrybami, veľrybovcami, vráskavcami, vorvaňmi, narvslmi, bieluhami, vorvaňovcami, kosatkami, grindami, sviňuchami a delfínovcami medzi veľrybotvaté cicavce, ktoré sa v priebehu vekov prispôsoboli životu vo vode, čím stratili schopnosť pohybovať sa po súši.

 

Do čeľade defínovitých sa podľa najnovších poznatkov zaraďuje 26 druhov patriacich do 13 rodov. Postavenie delfína iravadskéhoje neisté ale aj napriek tomu má miesto v tejto  Najznámejší je asi delfín skákavý, ktorý je známy svojimi pre bežných divákov až neobyčajnými kúskami. Svojím vystúpením prilákajú veľa zvedavcov. Ľuďom sa to páči. Mnohý až by som povedala, že skoro nikto si neuvedomuje aký má život taký ,,cirkusový“ delfín. Celý život žije iba v bazeníku, ktoré sú často neudržiavané a zviera tam trpí. A ešte keď pripočítame, že ich každý očumuje a hladká, z čoho môže dostať infekciu, lebo delfín má na sebe taký zvláštny povrch, ktorý mu pomáha pri rýchlejšom pohybe vo vode. Ľudia ich často škrabkajú a majú na sebe šperky, ktorými ich môžu poškriabať. Delfín potom ľahko dostane infekciu. Takže si pred návštevou dewlfinária treba uvedomiť, či ich chcete v tomto svinstve podporovať a pozerať sa na delfíny, že skáču ako cvičené opice.

 

Toto sú rôzne druhy delfínov:   Delfín novozélandský

                                                Delfín strakatý

                                                Delfín čílsky

                                                Delfín kapský

                                                Delfín veľrybý

                                                Delfín štíhly

                                                Delfín obyčajný

                                                Delfín škvrnitý

                                                Delfín pásavý

                                                Delfín dlholebý

                                                Delfín klymene

                                                Delfín birelonosý

                                                Delfín bieloboký

                                                Delfín pestrý

                                                Delfín dymový

                                                Delfín subantarktický

                                                Delfín patagónsky

                                                Delfín saravacký

                                                Delfín sivý

                                                Delfín drsnozubý

                                              Delfín iravadský

                                                Delfín elektra

                                                Delfín krpatá

                                                Delfín amazónsky

                                                Delfín čínsky

                                                Delfín kamerunský

 

 

Ťažko tomu uveriť, ale delfín je po človekovi 2. najinteligentnejší tvor. Máme 98% myslenia rovnakého. Jediným sa od nás líši tým, že nevie rozprávať a že za to čo spraví nečaká žiadne výhody. Delfínovy stačí láska a priateľstvo, zatiaľ čo ľudia za svoje výsledky čakajú vysoké odmeny a myslia si, že keď spravia jednu vec poriadne, že to stačí a ďalej sa zdokonalovať nemusia. Delfín si to nemyslí a chce sa stále učiť nové a nové veci. Často krát aj nad rámec svojich možností. Ak to nedosiahne, trpí depresiami a je smutný. Pravdepodobne si uvedomí, že na to nemá. Ľudia sa domnievajú, že delfín má nutkanie pomáhať ľuďom. To je pravda, ale nie iba ľuďom. Keď je nejaké zranené zviera, tak sa ho snažia hociako nadľahčovať a pomôcť mu. Potom o konečný výsledok nejde. Keby mali ruky a potrebné nástroje, určite by mu vedeli pomôcť. Delfíny dokonca pomôžu aj svojmu nepriateľovi, čiže žralokovi.

 

Kostra delfína sa v základných rysoch podobá kostre suchozemských cicavcov, vzhľadom k prispôsobeniu sa vodnému prostrediu sú viditeľné niektoré zásadné zmeny. Lebka má dlhé horné a spodné čeľuste, ktoré sú pretiahnuté dopredu.  Dolná čeľusť je dlhšia a jej výbežok je vpredu pretiahnutý až na hornú čeľusť.  Touto časťou delfín udiera napríklad keď útočí na žraloka. Čelové kosti ležia za dýchacím otvorom a čeľustnými kosťami a zosilujú prednú časť lebky na hrúbku takmer 4 cm. Na lebku sa pripájajú mohutné svaly, takže krk je zosilnený tak, že sa nedá odlíšiť od ostatného trupu a tak prispieva k dokonalému hydrodynamickému tvaru tela. Predné končatiny sú premenené na hrudné plutvy, ktoré sú umiestnené takmer pod hlavou. V týchto plutvách sú všetky kosti, ktoré sa nachádzajú v ľudskej hornej končatine: články prstov, zápästia aj kosti ramena. Prstov je päť, ich články sú pevne a nepohyblivo uzavreté vo vnútri plutvy. Kĺbové spojenie umožňuje len veľmi malú pohyblivosť kostí. Len kĺb, ktorým sa kostra prednej končatiny pripája na lopatku má pomerne veľkú pohyblivosť. Preto všetky pohyby ( otáčanie, odťahovanie, priťahovanie ) vykonáva plutva ako jeden celok. Zbytkom kostry dolnej končatiny a panvy sú dve malé zakrpatené kosti ležiace blízko pohlavných orgánov.

Telo tvoria navzájom skĺbené stavce a systém hlavných pohybových svalov. Chrbtica

( začínajúca na lebke a končiaca vo vykrojení chvostovej plutvy ) sa skladá zo 64 stavcov: 7 krčných, 13 hrudných, 17 bedrových, 27 chvostových. Krížové stavce sa nevyskytujú.